Prečo si ľudia nedávajú ciele?

V praxi som sa stretol s rôznymi názormi na potrebu dávania si cieľov a plánovania na ich základe. Možno ťa prekvapí môj názor, ale nie je nevyhnutné sa riadiť plánmi a už vôbec nie ísť krok za krokom podľa nejakého harmonogramu, ktorý ti niekto zostrojil, alebo si si ho zostrojil sám. Hneď to vysvetlím.

Plán je vlastne nástroj na to, aby si svoj cieľ, ktorý máš vytýčený dosiahol čo najefektívnejšie. Aby si nestrácal zbytočne čas, peniaze, energiu a ďalšie zdroje.
Zdôrazňujem, že je to len nástroj, ktorý ti má spríjemňovať to, čo práve robíš.
Ak sa staneš otrokom plánu a odsudzuješ sa za to, keď ho neplníš, alebo odsudzuješ druhých, môže sa stať z tej činnosti veľmi nepríjemná skúsenosť. Plán ti má pomáhať udržať sa na ceste, ktorú si si vybral. Tá cesta sa ale kľukatí a mení od tej pôvodne naplánovanej. A to je dobre. Ak neprijmeš zmeny, ktoré ťa cestou stretajú, tak neprijímaš život a vyrábaš si problémy. Neznamená to ale rezignovať pri najbližšej prekážke, to nie. Znamená to akceptovať to, čo je a bez negativity hľadať riešenie na novovzniknutú situáciu.

V praxi sa plány zriedkakedy úplne splnia. Ak si staval napríklad dom, alebo viedol projekt, na ktorom participovalo viacero ľudí, určite vieš, o čom píšem. Či už sa natiahol čas na realizáciu, či prekročil rozpočet, alebo sa odchýlilo dielo od pôvodnej kvality. No a čo! Si schopný niesť za tieto a mnohé ďalšie odchýlky zodpovednosť? Ak áno, tak sa nemusíš riadiť cieľmi a z nich vyplývajúcimi plánmi. Ak si ale ako väčšina ľudí a záleží ti na názore druhých, je lepšie keď máš cieľ.

Ja, keď som zistil, že si nemusím dávať ciele, akoby niečo zo mňa spadlo a práve tým, že to nemusím, tak to robím s radosťou. Pretože ak nemáš vlastný cieľ, tak si len súčasťou cieľa niekoho iného, či o tom vieš, alebo nie. Byť len využívaný pre ciele iných, nie je veľmi povzbudzujúci pocit.

Pre uvedomenie si potreby cieľov je dobré poznať týchto sedem dôvodov, prečo si nedávajú ľudia ciele:

1, Ľudia sú v prevažnej miere „kecálkovia“, žiadne skutky, len reči. 

2, Nechcú vziať plnú zodpovednosť za svoj život.

3, Cítia vinu a neschopnosť, majú slabé sebavedomie.

4, Nepociťujú dôležitosť dávania si cieľov.

5, Nevedia, ako začať, ako si dávať ciele.

6, Majú strach z pochybenia a kritiky ostatných.

7, Snažia sa hneď si predstaviť, ako sa k cieľu dopracovať a keď si ten spôsob nedokážu predstaviť, tak to celé zabalia.

Ak si sa čiastočne, alebo úplne našiel v týchto bodoch, nezúfaj! Všetko je tak, ako má byť. Ak sa ti nedarí pracovať s cieľmi, odpusti sám sebe a neodsudzuj sa za to. Možno ešte neprišiel ten správny čas na to, aby si si to uvedomil.

Nakoniec človek pomocou cieľov príde na to, že sú dôležité hlavne preto, aby sme zistili že cesta, ktorá k nim vedie, je oveľa dôležitejšia, ako samotný cieľ!