Dôležité body pri vedení financií

• Zodpovednosť za situáciu nenesie nikto iný, len ja sám a to na plných 100%.

Začal som s tým najdôležitejším bodom a pre mnohých tým najťažším. Dokonca si myslím, že pre veľkú skupinu ľudí úplne bodom neakceptovateľným. Proste budú vždy hľadať príčiny straty peňazí v niekom inom, len nie v sebe. Poprípade v sebe len čiastočne. Tento princíp neplatí len vo financiách, ale všeobecne. Ak totiž hľadáme dôvody našej nepohody mimo seba, vždy budeme nespokojní. Nevieme totiž dlhodobo ovládať nikoho bez jeho súhlasu. Keď sa podľa tohto princípu neriadime, život nám nastaví zrkadlo a my pociťujeme „nespravodlivú“ bolesť. Naopak, ak to akceptujeme, problémy ako keby sa nám začali vyhýbať.

 

• Byť k sebe úprimný

Tento bod veľmi úzko súvisí s predchádzajúcim. Väčšina sa po tento bod nedostala a prestala čítať už pri bode prvom. Úprimnosť k sebe je ešte dôležitejšia, ako úprimnosť k iným, pretože jej predchádza. Je dobré si uvedomiť, že my ľudia sa nechováme logicky, ale na základe emócií. Toto veľmi dobre vedia profesionáli v marketingu a využívajú to na svoje ciele. K tomu, že sme súčasťou konzumného systému, prispievame aj my. Napríklad neúmernou spotrebou.

 

• Mať pod kontrolou svoje výdaje

Ak sa budem držať predchádzajúceho bodu, tak si musím priznať, že ak si nezaznamenávam svoje výdaje aj písomne, nemôžem povedať, že mám výdaje pod kontrolou. Existujú aj výnimky, ktoré si pamätajú každý výdaj spätne aj niekoľko mesiacov, ale to ešte neznamená, že ich má pod kontrolou.
Príjem si človek zapamätá ľahko, hlavne keď je zamestnanec a má ho pravidelný. S výdajmi je to ťažšie, lebo je ich viacej a rôzneho druhu. Spätne keď sa pozrieme na výdaje, tak vieme vyhodnotiť, ktoré neboli až také nevyhnutné a ktoré boli úplne zbytočné v porovnaní s celkovými príjmami.
Najčastejšia chyba pri nekontrolovaní si výdajov je, že sa prekračuje pomer výdajov na bývanie k čistým príjmom. Lacné hypotéky sú lákavé. Prehliadanie tohto ukazovateľa, alebo jeho neznalosť je jasný dôkaz, že ľudia nekonajú logicky, ale chcú bývať hneď, podľa vlastných predstáv, nech to stojí, čo to stojí.

 

• Percentuálne počítanie a nie absolútne

Ak by ľudia využívali viac prevenciu a nastavili si svoj rozpočet na základe percentuálnych výdajov, mohli by sa zbaviť finančných problémov. Napríklad výdaje podľa kategórií: zaplatiť sebe 20%, bývanie 30% (vrátane hypotéky), potraviny 15%, doprava 5%, deti 5%, nepredvídané okolnosti 3% a tak ďalej, dôležité je, aby bol súčet 100%. Je to také jednoduché. Čo nie je jednoduché, je ovládnuť svoje emócie, ktoré zatieňujú fakt, že výdaje môžu ísť len do 100%. Krátkodobo môžu aj vyššie, ale je to na úkor budúcnosti. Potom je potrebné dlh splatiť, lebo sa ponesú za to následky. 100% bude vždy 100% a nie 110%, alebo 130%!

 

• Zaplať najprv sebe

Toto pravidlo je kľúčové. Ak uprednostníš všetkých ostatných pred sebou samým, v zlých časoch sa stávaš závislý a neslobodný. To, že zlé časy prídu, to je viac ako isté. V ekonomike sa striedajú obdobia rastu a poklesu rovnako, ako v prírode štyri ročné obdobia, alebo ako príliv a odliv. Ak natrafíš na „finančného poradcu“, ktorí ti ukazuje, ako trhy budú tridsať rokov stále rásť a koľko na tom zarobíš, je dobré, ak ostražitosť zaujme svoje miesto.
Podstatné teda je, aby si zaplatil najprv sebe, nech je prijem 200 €, alebo 20.000€ mesačne. Je dobré platiť si čo najviac, ale aspoň 10%.
Ja osobne si podľa rozpočtu platím tento rok 29%, minulý rok som si platil 27% a na rok 2016 mám naplánované platiť si do svojich vyrábačov 28% svojich výdajov.
Zaplatením sebe, teda umiestnením peňazí do vyrábačov bude vždy obsahovať prvok rizika. Absenciou vyrábačov však miera rizika narastá niekoľkonásobne viac.

 

• Portfólio mať rozdelené

Kvôli minimalizácii rizika je vhodné mať svoje vyrábače v rôznych triedach aktív a to nie len preto, že ak to máme na jednom mieste, tak sa môžu všetky vajíčka v košíku rozbiť, ale aj kvôli tomu, ak potrebujeme z nejakého dôvodu vybrať hotovosť a ten vyrábač je práve vo fáze straty – my prichádzame o časť svojho majetku.
Nezaškodí si pripomenúť a poučiť sa od starých židov, ako si oni rozdeľovali svoj majetok na tri časti: na nehnuteľnosti, zlato a likvidnú hotovosť resp. cenné papiere.

portfolio

Ak sa pozrieme na obrázok, sú tam nakreslené tri rôzne trhy na jednom grafe. Predpokladajme, že je to znázornený vývoj nejakých akcií, nehnuteľností a drahých kovov. Nie je teda jedno, kedy nakupujeme ktorý vyrábač, či v čase A,B,C,D, alebo E. Rovnako ani nie je jedno, v ktorom čase meníme vyrábač na likvidné peniaze.

Ak máme naše portfolio rozdelené, tak si vieme vybrať, odkiaľ si prostriedky v prípade potreby vyberieme, alebo odkiaľ presunieme kam (z trhu, ktorý nám zarobil do podhodnoteného trhu a nie naopak). Tá potreba príde väčšinou náhle a nečakane. Bez toho, aby sme vedeli, či budeme v čase A,B,C,D, alebo E.

 

• Neporovnávať sa s inými

Nie je ľahké zmeniť naše myšlienkové vzorce, hlavne keď nám od narodenia bolo vštepované, že musíme byť lepší, ako ostatní. Mám to z vlastnej skúsenosti. Vždy sa s niekým porovnávame a zabúdame na to, že každý z nás je jedinečný. Jeden je výnimočný v tom a druhý zase v inom. Ďalší nevyniká v ničom, takže nie je in, preto ho odpíšeme?
Náš životný štýl je z veľkej časti ovplyvnený finančným príjmom. Porovnávanie sa s inými spôsobuje to, že si nastavíme svoj životný štandard nie na základe svojej finančnej situácie, ale na základe našich emócií. Na koho sa chceme podobať, alebo komu sa priblížiť. Naša myseľ a hlavne naše ego nám nedovolí prikrývať sa takou perinou, na akú máme, ale utrácame viac, ako by sme mali.
Ako by sme v očiach našich známych, alebo susedov vyzerali, keby sme nemali auto, keby sme si nemohli dovoliť zahraničnú dovolenku, nový plazmový televízor a iné vymoženosti?
Neodvodzujeme svoj životný štandard od príjmu do rodiny, ale kvôli porovnávaniu sa nastavíme svoj štandard na určitú úroveň odhadom. Vždy je to úroveň vyššia väčšinou na úkor toho, že neplatíme sebe a ešte aj na úkor budúcnosti, keď sa zadĺžime.
Moja rada je neporovnávať sa s inými a žiť svoj vlastný život podľa vlastných možností. Nie je hanba, že niekto má nižší životný štandard, ako jeho sused, alebo kamarát.

 

Prvý krok, ktorý je vedieť o týchto bodoch, už máš za sebou. Teraz ale prichádza ten ťažší krok a to je zaviesť tieto body do praxe. Neodporúčam ich zaviesť do praxe naraz. Postupnými krokmi je to stabilnejšie a opticky oveľa ľahšie. Ak si však taký človek, ktorý to robí systémom všetko, alebo nič, tak to rob po svojom a nenechaj si do toho kecať! Budem rád, ak mi dáš vedieť, ako sa ti to podarilo zrealizovať.

 

Komentáre
  1. Milan Mikuška píše:

    Ahoj Mirus,

    mna by velmi zaujimalo ako si prišiel na tie percenta a ako ich potom rozdeluješ na akcie drahe kovy a kolko maš v hotovosti?
    Tých 28% je len na šporenie alebo istotu? Celkove ma zaujíma to menežovanie aby som sa nezakríval perinou vačšou na aku mam.
    Splácanie uveru patri tiež sem?

    Ďakujem Milan

    • Mirus píše:

      Tie percentá sa takto vyvinuli. Začalo to asi na 10% a postupne sa to zvačšovalo až do tejto výšky. Tá hodnota by mala časom stále narastať. Sú rodiny, ktoré žijú len z 20% príjmu a 80% dávajú do vyrábačov. K tomu sa ale museli dopracovať postupne.
      Treba to chápať ako čiastku, ktorá sa presúva do vyrábačov, teda do investícií.
      Úver do toho nepatrí, ten patrí do výdajov domácnosti.

  2. Jano píše:

    Ahoj Mirus,

    ďalší super článok. Ty si pre mňa ako nabíjačka keď mi dochádzajú baterky prídem si prečítať niekoľko z Tvojich článkov a idem ďalej. Nepíšem to preto, že som vo finančnej tiesni a verím tomu, že sa mi to nestane, lebo mám rodičov ktorý ma to naučili keď som vstupoval do skutočnej reality po skončení štúdia a to je postaviť sa sám na vlastné nohy a hlavne sa vedieť postarať o svoju rodinu tak aby som si musel aj šetriť na budúcnosť to je pravidelne si odkladať každý mesiac niekoľko percent z výplaty, lebo ak nie chlapče raz to príde a padneš na hubu. Mám 34 rokov som šťastné ženatý, mám jednu dcérku, auto, byt a žiadnu hypotéku a žijem si šťastne a hlavne skromne. Myslím si, že doba pred 15-20 rokmi bola iná, ľudia sa vedeli stretnúť, porozprávať sa a nikto si nič nezávidel, ale dnes keď sa neukážeš, že na to máš aj keď na to nemáš tak sa s Tebou baviť ani nebudú je to smutné. V dnešnej dobe sa ľudia stretávajú a pýtajú sa ako sa máš a ani jeden nepovie, že sa ma skvelo, že život je krásny ale ofrflú všetko okolo seba ale nikto nepovie nič zlé na seba, prečo? Inač ja to hovorím stále, keď sa ma niekto opýta ako sa máš? Ja odpoviem, že výýýborne, super, ale veľa ľudí tou odpoveďou zaskočím, každý očakáva len to najhoršie a potom sa nečudujem, že taká doba prišla. Načo nám je ešte lepšie auto, veľký barak, byť zadĺžení až po uši ako náš sused, nech má, ale nemá to čo ja, také hodnoty v živote aké ja vyznávam. Inač prečítal som si knižku od Juraja Karpiša, super odporúčam. Rád si prečítam aj iné knihy ktoré budeš odporúčať v budúcich článkoch.

    • Mirus píše:

      Šetriť na budúcnosť je základ finančnej gramotnosti. Aj keď len šetrenie v súčasnosti nie je až také efektívne – práve kvôli zlým peniazom, má obrovskú pridanú hodnotu v tom, že sa vytvorí zvyk, s ktorým sa dobre žije v hocijakých časoch. Naopak zlozvyky sa vytvárajú ľahko, ale žije sa s nimi ťažko.
      Ak chce byť človek efektívnejší v narábaní s peniazmi, tak sporiť nestačí. Musí investovať. K tomu je potrebné obetovať viacej času a použiť zdravý sedliacky rozum.
      Čo sa týka iných ľudí, tak moja rada je neporovnávať sa s nimi a prijať ich takých akí sú. Žiť si svoj život, rozdávať radosť a učiť ostatných svojim príkladom.

Nie je možné pridávať komentáre.